História Hotela Lomnica, II. časť

Hotel Lomnica si za vyše sto rokov svojej existencie prešiel mnohými zmenami. Prečítajte si druhú časť nášho blogu a zistite viac o jeho histórii v 20-tom a 21vom storočí.

V roku 1903 získala do prenájmu kúpele Tatranská Lomnica medzinárodná spoločnosť lôžkových vozňov Waggons Lits Cook so sídlom v Bruseli, ktorá zriadila na ich správu „Uhorskú hotelovú a kúpeľnú účastinnú spoločnosť“.

Na prelome 19. a 20. storočia sa začali návštevníci tatranských osád aktívnejšie venovať rôznym
športovým aktivitám. Roku 1894 bola pod Tatranskou Lomnicou zriadená 7 kilometrová dostihová dráha. Od roku 1905 sa vTatranskej Lomnici hrával golf. Začiatkom dvadsiateho storočia boli tenisové kurty už vo všetkých tatranských osadách. V Tatranskej Lomnici mohli hostia používať tenisové dvorce aj neďaleko hotela Lomnica. V Tatranskej Lomnici sa od roku 1894 usporadúvali strelecké preteky, roku 1907 vznikla strelnica na holuby.

Klimatické podmienky, konfigurácia terénu a vybavenosť stredísk umožnili v tatranských osadách a ich okolí realizovať najmä zimné športy. Záujem o ne mal priamy vplyv na ekonomiku tatranských osád, pretože lôžkové kapacity boli využívané aj v zimných sezónach. Spočiatku bol záujem najmä o sánkovanie a boby. V roku 1906 nad Grandhotelom v Tatranskej Lomnici upravili pre sane a boby trať, ktorá vznikla úpravou lesnej cesty. V roku 1907 sa na nej uskutočnili prvé sánkarské preteky. Po rôznych úpravách z nej vznikla druhá najdlhšia sánkarská dráha v Európe. Bola dlhá 3,4 km, mala 12 zákrut a jej projektantom bol lesný inžinier Zenón Szántó. Dopravu saní ku štartu umožňoval 3 km dlhý mechanický výťah na elektrický pohon s dreveným koridorom. Bohatí hoteloví hostia obľubovali skijöring – jazdu na lyžiach ťahaných koňom, alebo vo vleku za saňami ťahanými záprahom. Kúpele mali k dispozícii 12 párov sedmohradských koní a ten istý počet špeciálnych saní vyrobených pre tento účel v Budapešti.

Riaditeľstvo štátnych kúpeľov zriadilo vlastné záhradníctvo, ktoré dodávalo čerstvú zeleninu aj do kuchyne v hoteli Lomnica.

Prvá svetová vojna znamenala útlm cestovného ruchu. Hotely sa z veľkej časti premenili na vojenské lazarety ana ubytovne pre terénny výcvik horských strelcov. Vdôsledku vojnových udalostí boli v zime 1917/18 početné budovy v Tatrách zavreté a mimo prevádzky bola aj celá Tatranská Lomnica, hoci bola vo vlastníctve uhorského štátu. Keď zariadenia Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica po vojne v roku 1919 preberala Československá republika, zívali prázdnotou, lebo takmer všetko zariadenie presunula dovtedajšia správa do Maďarska. V neľahkých hospodárskych i spoločenských pomeroch bol na základe výzvy Československých štátnych kúpeľov preložený za riaditeľa Tatranskej Lomnice dovtedajší hlavný inšpektor v kúpeľoch Luhačovice, skúsený balneológ a hotelier Cyril Holuby (1863-1919). Nemal jednoduchú úlohu a viaceré nepopulárne i personálne opatrenia voči odporcom nových časov sa možno podpísali pod jeho záhadné zmiznutie 18. mája 1919 bez akejkoľvek ďalšej stopy.

V 30. rokoch 20. storočia mal v hoteli Lomnica kanceláriu riaditeľ štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraj Országh, (1893 – 1952), ktorý sa angažoval za výstavbu lanovky na Lomnický štít, včom ho podporoval brat Jozef zpozície krajinského prezidenta pre Slovensko. Vďaka dobrému vybaveniu i miernemu horskému podnebiu sa osada stala centrom tatranského spoločenského diania s častými návštevami domácich i zahraničných štátnikov a významných osobností. Svojou návštevou ju poctil v januári 1923 prezident Masaryk s dcérou Alicou, v sprievode ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša. Masaryk tu bol znova aj v roku 1930 pri príležitosti návštevy vojenského cvičenia. Napriek tomu v roku 1937 proklamovaná výstavba letného sídla československého prezidenta sa nakoniec v Tatranskej Lomnici nerealizovala.

Keď v roku 1937 prebudovali terasu hotela Lomnica, našli pod ňou priestory predajne kozmetiky, textilu, hračiek a suvenírov, holičstvo a kaderníctvo. V budove hotela bola aj lekáreň. Zaujímavosťou bolo, že lekárnik Dezider Eichner od roku 1925 popri svojich povinnostiach obsluhoval aj benzínové čerpadlo (prvé vo Vysokých Tatrách), ktoré zriadil vedľa hotela Lomnica.Vmedzivojnovom období mal vhoteli Lomnica ateliér známy tatranský fotograf Vladimír Koštial, (1912 – 2001).

Krátko po oslobodení Československa od nacizmu sa stal hotel Lomnica aj sídlom Národného výboru vtedy ešte samostatnej Tatranskej Lomnice.

Hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Ota Čermák (1919 – 1963) zložil roku 1953 Tatranské pastorále, ktoré prvýkrát predviedol na elektrofonickom organe, ktorý dal sám nainštalovať v hoteli Lomnica, kde zvykol často koncertovať počas letných sezón. Tatranské pastorále boli inšpirované autorovým vzťahom k Tatrám a motív z nich bol aj znelkou pražskej televízie.

Vhoteli sa vystriedalo množstvo hostí, ktorí spolu spersonálom vytvárali jedinečnú atmosféru hotela svlastným „genius loci“. Nie len personál ešte dlho spomínal na pravidelné návštevy českého komika Vlastu Buriána (1891 – 1962), ktorý bol známy tým, že svoj humor nerozdával len na divadelných doskách a na filmovom plátne.

Roku 1948 sa stali všetky zariadenia cestovného ruchu celospoločenským vlastníctvom. Podniky voľného cestovného ruchu prevzali Slovenské hotely, s generálnym riaditeľstvom v Bratislave. 1. júla 1953 podnik premenovali na Reštaurácie ajedálne soblastným riaditeľstvom pre Vysoké Tatry v Starom Smokovci. Od 1. januára 1958 do 31. decembra 1961 spravovali zariadenia cestovného ruchu národný podnik Turista. Od 1. januára 1962 ním spravované podniky rozdelili medzi Tatranské hotely a Interhotel Tatry. Hotel Lomnica pripadol pod správu prvého z nich. Dňa 1. januára 1971 integráciou bývalých podnikov Interhotel Tatry, Tatranské hotely a Interhotel Košice (1. apríl 1971) vznikol nový podnik Interhotel Tatry so sídlom v Starom Smokovci a s pôsobnosťou na celom území Východoslovenského kraja. Riadil 23 prevádzkových jednotiek, vrátane hotela Lomnica.

V posledných rokoch pred privatizáciou bola v suteréne pod terasou hotela vináreň Venus, v prízemí čelnej strany bola pobočka cestovnej kancelárie ČEDOK. Z bočnej strany, od železničnej stanice bol vchod do vínnej pivničky Tibava, ktorá nahradila pôvodnú lekáreň. Na prízemí z opačnej strany, od autobusovej stanice bol výčap piva, neoficiálne nazývaný Bunker. Prvé roky po privatizácii bol hotel Lomnica ešte v prevádzke. Roku 1993, na zrenovovanej čelnej fasáde budovy, visel transparent, pripomínajúci storočnicu hotela. Na terase sa konali oslavy, spojené skultúrnym programom. Vďalších rokoch bol hotel využívaný len čiastočne. Pod terasou bol už len obchod s potravinami Večierka a predajňa suvenírov a hračiek. Postupne aj tieto prevádzky zanikli a nevyužitý hotel chátral.

Roku 2007 na jednom z komínov zahniezdili bociany. V júni 2010 museli hasiči pri silnom vetre zaisťovať strechu, pretože hrozilo jej odtrhnutie.

V máji roku 2015 začal nový majiteľ, spoločnosť Mores Resort so sídlom v Bratislave s rekonštrukciou a výstavbou prístavby hotela Lomnica. Projekt vznikol v projekčnej kancelárii GFI, a. s., Bratislava a stavbu realizuje stavebná spoločnosť STAVUNION so sídlom v Tatranskej Lomnici.